Podľa §250b ods. 6 Zákonníka práce „Ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu celkom alebo sčasti pre zastavenie alebo obmedzenie činnosti zamestnávateľa na základe rozhodnutia príslušného orgánu alebo pre zastavenie alebo obmedzenie činnosti zamestnávateľa ako dôsledku vyhlásenia mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu, ide o prekážku v práci na strane zamestnávateľa, pri ktorej patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume 80 % jeho priemerného zárobku, najmenej však v sume minimálnej mzdy; ustanovenie § 142 ods. 4 tým nie je dotknuté.“
• Zamestnávateľ môže znížiť všetkým zamestnancom plat na 80%, bez ohľadu na to, v akom rozsahu prácu vykonávajú.
Tento výklad nemá oporu v Zákonníku práce, s účinnosťou od 04. 04. 2020 sa znižuje len náhrada mzdy (platu) počas prekážky v práci na strane zamestnávateľa, plat zamestnanca ostáva nezmenený. V praxi je potrebné rozlišovať 3 skupiny zamestnancov:
a) skupina zamestnancov, ktorá prácu vykonáva, či už vo forme home office, alebo na pôvodnom pracovisku. Tejto skupiny sa zmena netýka, pretože zamestnanci vykonávajú prácu, za ktorú poberajú plat.
b) skupina zamestnancov, ktorá prácu vôbec nevykonáva z dôvodu prerušenia vyučovania na školách a školských zariadeniach. Tejto skupiny sa najviac dotkne zníženie náhrady platu, pretože za čas prekážky v práci zamestnanci poberajú náhradu platu a to vo výške 80% z funkčného platu zamestnanca, najmenej však vo výške minimálnej mzdy.
c) skupina zamestnancov, ktorá vykonáva prácu v kombinovanom režime, teda časť pracovného času vykonáva prácu a časť pracovného času prácu nevykonáva pre prekážku v práci na strane zamestnávateľa. Táto skupina bude mať plat vyplatený tak, že za čas, počas ktorého zamestnanec vykonáva prácu, dostane zaplatenú plnú výšku funkčného platu a za čas, počas ktorého prácu nevykonáva pre prekážku v práci na strane zamestnávateľa, bude mať zaplatenú náhradu platu vo výške 80% funkčného platu. Zamestnávateľ si nemôže prácu zľahčovať tak, že vyplatí zamestnancom automaticky funkčný plat krátený na 80%, pretože nejakú časť pracovného času nepracovali pre prekážku v práci na strane zamestnávateľa, takýto spôsob výplaty platu je v rozpore so zákonom, zamestnávateľ musí pri výplate platu vychádzať z evidencie pracovného času každého zamestnanca.
• Zamestnávateľ môže zamestnancom krátiť náhradu platu na strane zamestnávateľa na 80% odo dňa 12. marca 2020, keď bolo vydané usmernenie ministerky školstva, vedy, výskumu a športu SR vo veci prerušenia vyučovania v školách a školských zariadeniach.
Zamestnávateľ bol povinný do 04. 04. 2020, t. j. do dátumu účinnosti novely Zákonníka práce postupovať podľa vtedajšieho znenia Zákonníka práce, ktoré v prípade prekážky v práci určovalo náhradu platu vo výške priemerného zárobku (funkčného platu). Zamestnanci preto musia mať vyplatený plat (resp. náhradu platu) za mesiac marec v plnej výške. Ak zamestnanci nepracovali pre prekážku v práci na strane zamestnávateľa aj v období 01. 04. – 03. 04. 2020, tak za tieto dni im musí byť vyplatená plná náhrada vo výške funkčného platu vo výplate za mesiac apríl. Až v prípade, že zamestnanci odo dňa účinnosti novely (04. 04. 2020) nepracovali pre prekážku v práci na strane zamestnávateľa, budú dostávať za čas prekážky od účinnosti novely zníženú náhradu platu vo výške 80% funkčného platu. Zamestnávateľ nemôže zamestnancom, ktorí nepracovali pre prekážku v práci na strane zamestnávateľa aprílovú výplatu krátiť celú na 80% bez rozlíšenia obdobia do účinnosti novely a po účinnosti novely. Zároveň musí zamestnávateľ pri výplate platu vychádzať z reálnej evidencie pracovného času, ak v danom mesiaci zamestnanec reálne prácu vykonával, za toto obdobie mu patrí plat a nie znížená náhrada platu.
